Hlavným cieľom projektu je upriamiť pozornosť na 300. výročie popravy legendárneho zbojníka Jánošíka, ktorého v roku 1713 popravili v Liptovskom Mikuláši. Zároveň je to príležitosť priniesť súčasný pohľad na historickú postavu a legendu, keďže ide o spoločné kultúrne dedičstvo slovensko-poľského pohraničia, ktoré sa prejavilo v jánošíkovskej tradícii ako jedinečný kultúrny fenomén.

Jánošík sa narodil na lazoch povyše Terchovej. Pretože dedina v tom čase nemala kostol, pokrstili ho 25. januára 1688 vo Varínskom kostole. Koncom roku 1707 sa Jánošík nechal zverbovať do povstaleckého vojska Františka II. Rákocziho. V auguste 1708 bojoval v bitke pri Trenčíne, ktorú Rákocziho vojská prehrali a Jánošík sa dostal do zajatia cisárskej armády. Do cisárskej armády neskôr Jánošík vstúpil a ako člen strážnej posádky slúžil na Bytčianskom zámku. Tu spoznal uväzneného zbojníckeho kapitána Tomáša Uhorčíka, ktorému pomohol k úteku z väzenia. Po prepustení z vojenskej služby sa Jánošík znova stretol s Uhorčíkom a nechal sa zlákať na boj.

V septembri 1711 zložil Jánošík zbojnícku prísahu v Uhorčíkovej družine a čoskoro sa stal zbojníckym kapitánom. Jánošíkovo zbojníčenie trvalo jeden a pol roka – od jesene 1711 do zimy 1713 a jeho najväčšia časť spadá do letného a jesenného obdobia roku 1712. Pred zimou sa zbojnícke družiny rozchádzali a zbojníci sa zjednávali do služby ako zimoví paholkovia ku gazdom, prilepšovali si pytliačením. Jánošík chodil zimovať na Malohont (dnešný Gemer), pretože tam sa usadil Tomáš Uhorčík, ktorý sa oženil a zmenil si meno. Martin Mravec žil v Klenovci ako obecný pastier. Zlapaniu Jánošíka predchádzalo polročné intenzívne pátranie Liptovskej sedrie (súdu), ktorá mala veľký záujem na zlapaní Jánošíka, pretože v Liptove ozbíjal grófku von Schardon a Liptovská stolica musela za ozbíjanie grófke platiť náhradu. Aktivitu liptovskej sedrie vystupňoval prepad Jánošíkovej družiny v Svätoanenskej doline, kde ozbíjali oravského zemana Ladislava Zmeškala.

Koncom februára alebo začiatkom marca roku 1713 prišlo asi tridsať drábov pod vedením zemana Andreánskeho do Klenovca, obkľúčilo Mravcov (Uhorčíkov) dom a Jánošíka zlapali. Spolu s ním chytili aj Martina Mravca, hoci vtedy ešte netušili, že je to Tomáš Uhorčík. Oboch odviedli do Liptovského Mikuláša a uväznili ich v kaštieli Vranovo. Jánošíka vypočúvali 16. a 17. marca 1713, najskôr ho podrobili ľahšiemu, potom aj ťažšiemu mučeniu a podvečer 17. marca 1713 ho za ľavé rebro povesili na popravisku Šibeničky v Liptovskom Mikuláši.

Dlho sa tradovalo, že priestor pred hotelom Jánošík **** je miestom Jánošíkovej popravy. V archívoch sa nenašiel žiadny písomný dokument, ktorý by to potvrdil avšak ani nevyvrátil.